pracovné právo

Zamestnanec má nárok obdržať od zamestnávateľa potvrdenie o zamestnaní. Pri skončení pracovného pomeru je totiž zamestnávateľ povinný podľa ustanovenia § 75 ods. 2 zákonníku práce vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní. 

Ak je podaná výpoveď (či už zamestnancom alebo zamestnávateľom), pracovný pomer sa neskončí okamžite, ale až uplynutím výpovednej doby. Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, tak v niektorých prípadoch zamestnávateľovi vzniká právo na odškodnenie. Viete kedy? čítajte nižšie v článku.

Môže sa zamestnávateľ opýtať potencionálneho zamestnanca na pohovore na to, koľko má detí? Alebo na to, akú politickú stranu volil v posledných parlamentných voľbách, príp. koho bude voliť v nadchádzajúcich prezidentských voľbách? Zákonník práce odpovedá na vyššie uvedené otázky jednoznačne.

Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa neskončí okamžite, ale až uplynutím výpovednej doby. Dĺžka výpovednej doby sa pritom líši podľa toho, z akého dôvodu je výpoveď daná. V určitých prípadoch je dĺžka výpovednej doby závislá od toho, ako dlho pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval. 

Zamestnávateľ musí so zamestnancami zaobchádzať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Nesmie teda diskriminovať zamestnancov na základe pohlavia, manželského stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku. Zákonník práce diskrimináciu jednoznačne zakazuje.

Štrajk je nástrojom, ktorí majú zamestnanci k dispozícii na ochranu svojich ekonomických a sociálnych záujmov. Právo na štrajk je zaručené v čl. 37 Ústavy. Štrajk je zastavenie práce zamestnancami, či už úplné alebo čiastočné. Kto nemá právo štrajkovať?

Pracovný pomer je dohodnutý na určitý čas, ak bola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania. Pracovný pomer na určitú dobu musí byť dohodnutý písomne. Zákonodarca však uprednostňuje pracovné pomery na dobu neurčitú. Z tohoto dôvodu zákonník práce obmedzuje uzatváranie pracovných pomerov na dobu určitú. Ako?

V pracovnej zmluve sa môžu zamestnávateľ a zamestnanec dohodnúť na skúšobnej dobe. Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne. Ak dohoda o skúšobnej dobe nie je písomná, tak je takáto dohoda o skúšobnej dobe neplatná. Ak opätovne dochádza k uzatvoreniu pracovného pomeru na určitú dobu, skúšobnú dobu už nie je možné dohodnúť. 

Zamestnanec má povinnosť upozorniť vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu, alebo zakročiť proti hroziacej škode, ak by sa týmto krokom dalo zabrániť bezprostrednému vzniku škody.

Obecne je možné povedať, že ak zamestnanec spôsobí zamestnávateľovi škodu, tak za ňu zodpovedá. Zákonník práce pritom rozlišuje všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu a špeciálne typy zodpovednosti zamestnanca za škodu.