Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

_{Špeciálna zodpovednosť zamestnanca za škodu}

Špeciálnymi typmi zodpovednosti zamestnanca za škodu sú:

 • zodpovednosť za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody, 

• zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, 

• zodpovednosť za stratu zverených predmetov, 

• zodpovednosť za škodu vyrobením nepodarku. 

_{Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu} 

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Predpokladmi vzniku zodpovednosti zamestnanca za škodu tedy sú: 

 • existencia pracovnoprávneho vzťahu, 

 • protiprávny úkon, ktorého sa zamestnanec dopustil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, 

 • vznik škody, 

 • príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 

 • zavinenie (pre vznik zodpovednosti postačí nedbalostné zavinenie). 

Zamestnanec postihnutý duševnou poruchou zodpovedá za škodu len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. Zamestnanec, ktorý sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania (napr. požitím alkoholu), zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. 

_{Do akej výšky zamestnanec škodu hradí?} 

Ak zamestnávateľ od zamestnanca, ktorý zodpovedá za škodu, požaduje náhradu škody, tak zamestnanec je povinný nahradiť zamestnávateľovi v peniazoch skutočnú škodu, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu (napr. opravením poškodeného stroja). Ak zamestnanec spôsobil škodu z nedbanlivosti, môže zamestnávateľ požadovať od neho náhradu do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. 

Toto obmedzenie neplatí, ak 

a) ide o špeciálny typ zodpovednosti zamestnanca, u ktorého je hranica odškodnenia nastavená inak (viď vyššie), 

b) zamestnanec škodu spôsobil pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok či psychotropných látok alebo 

c) zamestnanec spôsobil škodu úmyselne. 

Ak zamestnávateľovi spôsobilo z nedbanlivosti škodu viac zamestnancov, každý z nich je povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.