Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory vydalo dňa 6. marca 2020 usmernenie o postupe pri rozhodovaní predsedníctva komory o zlučiteľnosti výkonu advokácie, resp. praxe advokátskeho koncipienta s inými povolaniami. Čo z daného usmernenia plynie pre advokátov a advokátskych koncipientov?
Slovenská advokátska komora sa v súvislosti s najnovšími informáciami o bezprecedentnom zneužívaní moci venovala vo svojom stanovisku zo dňa 30. októbra 2019 otázke, či je v súlade s etikou, ak advokát a sudca spolu neformálne komunikujú o živej veci (teda o prípade, v ktorom advokát zastupuje jednu zo strán a sudca rozhoduje).
Ministerstvo spravodlivosti pripravilo novelu zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá má zvýšiť dôveru v rozhodcovské konanie, a to z dôvodu, aby mohlo plniť svoje prioritné poslanie, teda mimosúdne riešiť spory, a tým odbremeniť súdy od sporov, ktoré je možné vyriešiť v rozhodcovskom konaní. Aké zmeny návrh zákona prinesie?
Povinnosť mlčanlivosti je jednou z najdôležitejších povinností advokáta. Pri skladaní sľubu advokát sľubuje na svoje svedomie a česť, že bude, okrem iného, zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvie v súvislosti s výkonom svojho povolania.
Kontroverzná novela Zákona o advokácii, ktorá predĺžila koncipientskú prax z troch na päť rokov, ktorej potrebu prijatia Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky odôvodňovalo najmä potrebou zvýšiť kvalitu výkonu advokátskeho povolania a ktorá na Slovensku platí už skoro dva roky sa už od počiatku nestretla s pozitívnymi ohlasmi a v súčasnosti v praxi sa už aj preukázali jej „nečakané“ negatívne dôsledky ako sme uviedli v predchádzajúcom článku.