Ak je podaná výpoveď (či už zamestnancom alebo zamestnávateľom), pracovný pomer sa neskončí okamžite, ale až uplynutím výpovednej doby. Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, tak v niektorých prípadoch zamestnávateľovi vzniká právo na odškodnenie. Viete kedy? čítajte nižšie v článku.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 8 zákonníku práce má zamestnávateľ právo na peňažnú náhradu, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa.
Zamestnávateľovi náleží odškodnenie najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Podmienkou je písomná dohoda. Zamestnávateľovi však náleží odškodnenie len v prípade, že sa na tejto peňažnej náhrade so zamestnancom dohodli v pracovnej zmluve.
Dohoda o peňažnej náhrade v prípade, že zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, musí byť písomná. Ak takáto dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom nie je písomná, tak je neplatná a zamestnávateľovi peňažná náhrada nenáleží. Avšak nie je postačujúce dohodnúť so zamestnancom len jeho záväzok na náhradu peňažnej náhrady v prípade, že nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, ale je potrebné dohodnúť aj výšku peňažnej náhrady.
Zákonník práce (viď vyššie) totiž určuje len maximálnu možnú výšku takejto peňažnej náhrady.
Vyššie popísaný inštitút odškodnenia zamestnávateľa zamestnancom za spôsobenú škodu predstavuje určitú formu satisfakcie, resp. paušálnej náhrady vzniknutej škody, pre zamestnávateľa. U zamestnanca má daný inštitút zase vyvolať motiváciu riadne si splniť svoje pracovné povinnosti aj počas plynutia výpovednej doby.
Inovatívny nástroj pre advokátov a užívateľov k riešeniu právnych záležitostí on-line. Uľahčuje a zefektívnňuje kontakt a komunikáciu užívateľov (občanov, podnikateľov a firiem) s advokátmi a AK.