Zamestnanec má povinnosť upozorniť vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu, alebo zakročiť proti hroziacej škode, ak by sa týmto krokom dalo zabrániť bezprostrednému vzniku škody.
V prípade, že zamestnanec vedome neupozorní vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročí proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ po zamestnancovi požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak.
V niektorých prípadoch môže zamestnanec, ktorý odvracia škodu, spôsobiť inú škodu (napr. na iných veciach, strojoch).
Zamestnanec však nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo odvracaní nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život či zdravie, v prípade, že
• tento stav (situáciu, kedy hrozí vznik škody) sám úmyselne nevyvolal
• a ak si pri odvracaní škody počínal spôsobom primeraným okolnostiam (teda napr. pri odvracaní škody v hodnotách desiatok eur nespôsobil škodu v hodnotách stoviek eur).
Pri určení výšky, do akej zamestnanec škodu hradí, je nutné prihliadnuť najmä na to, čo zamestnancovi bránilo v splnení povinnosti. Náhrada škody však nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ktorý svoju povinnosť na odvrátenie škody porušil.
Inovatívny nástroj pre advokátov a užívateľov k riešeniu právnych záležitostí on-line. Uľahčuje a zefektívnňuje kontakt a komunikáciu užívateľov (občanov, podnikateľov a firiem) s advokátmi a AK.