Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na veciach zamestnancov odložených na pracovisku

_{Aby zamestnávateľ zodpovedal za škodu, musia byť splnené nasledujúce tri podmienky:} 

• zamestnanec si vec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi, 

• zamestnanec si vec odložil na mieste na to určenom. A ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa veci obvykle odkladajú. 

• Zamestnanec vznik škody bez zbytočného odkladu písomne ohlásil. Najneskôr musí zamestnanec vznik škody ohlásiť v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel. 

Ak teda zamestnanec neodložil vec pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi, nárok na odškodnenie mu nevznikne. Ak zamestnanec odložil vec na inom mieste, než na mieste k tomu určenom alebo na mieste, kde sa veci obvykle odkladajú, nárok na odškodnenie mu tiež nevznikne. 

Ak zamestnanec písomne neohlásil škodu bez zbytočného odkladu alebo v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel, tak síce jeho nárok na odškodnenie vznikol, ale uplynutým 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel, jeho nárok na odškodnenie zanikol. 

_{V akej výške hradí zamestnávateľ škodu?} 

Ak sú splnené všetky tri podmienky, ak teda vznikol nárok zamestnanca na odškodnenie, je nutné určiť, do akej výšky zamestnávateľ škodu hradí. Pre určenie výšky, do akej zamestnávateľ škodu hradí, je nutné posúdiť tzv. „obvyklosť“ odložených vecí: 

 • ak sa jedná sa o vec obvykle nosenú do práce, zamestnávateľ hradí škodu v plnej výške, 

 • ak sa jedná sa o vec obvykle nenosenú do práce, zamestnávateľ hradí škodu maximálne do výšky 165,97 EUR, 

 • ak sa jedná sa o vec obvykle nenosenú do práce, ale zamestnávateľ ju prevzal do úschovy, zamestnávateľ hradí škodu v plnej výške. 

_{Vec obvykle nosená do práce} 

Za veci obvykle nosené do práce je možné považovať peňaženky, tašky, aktovky, kabelky, primeraný peňažný obnos, hodinky, bežné šperky, mobilné telefóny atď. Pevný zoznam vecí obvykle nosených do práce však nie je možné vytvoriť. Vždy je nutné situáciu posudzovať podľa mnohých kritérií ako sú napr. charakter pracoviska, zaradenie zamestnanca, ročné obdobie.