Oproti doterajšej právnej úprave rozhodovanie o trovách prebieha v dvoch fázach:
1. Fáza:
Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania podľa zásad uvedených v § 255 a 256 CSP a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom, t.j. napr. žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.
2.Fáza:
Po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením, pričom ohľadom nároku vychádza z právoplatného rozhodnutia sudcu. Súdny úradník však môže priznať len tie výdavky, ktoré sa považujú za trovy, teda musí ísť o stranou preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Lehota na preukázanie a odôvodnenie výdavkov stranou ani lehota na rozhodnutie o výške náhrady trov konania nie sú v zákone ustanovené. Voči tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť , o ktorej rozhoduje sudca príslušného súdu, a jeho rozhodnutie je konečné.
Táto dvojfázovosť rozhodovania o trovách konania je povinná a nemožno sa od nej odkloniť a to ani v prípade, ak by trovy konania pozostávali aj len zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu.
Zmena nastala aj v koncepcii uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, keďže podľa novej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Táto úprava má zjednodušiť a zhospodárniť náhradu trov konania. Pred touto úpravou trov konania bolo potrebné trovy konania na súde uplatniť.
Inovatívny nástroj pre advokátov a užívateľov k riešeniu právnych záležitostí on-line. Uľahčuje a zefektívnňuje kontakt a komunikáciu užívateľov (občanov, podnikateľov a firiem) s advokátmi a AK.