Pokiaľ, v zákonom presne stanovených prípadoch, nebude určité právo uplatnené v zákonom stanovenom čase, dôjde k jeho zániku. I keď na prvý pohľad sa môže zdať, že sa jedná o totožný inštitút ako je premlčanie, tak medzi preklúziou a premlčaním existujú veľké rozdiely. Aké?
U preklúzii dochádza k zániku práva, u premlčania zaniká len vymáhateľnosť daného práva, samotné právo nezaniká. Z premlčaného práva sa stáva tzv. naturálna obligácia.
Z uvedeného plynie, že ak dlžník plnil pri preklúzii, tak plnil bez právneho dôvodu a vzniklo mu právo dlh požadovať po veriteľovi späť z titulu bezdôvodného obohatenia.
Ak však dlžník plnil pri premlčaní, u veriteľa sa nejedná o bezdôvodné obohatenie. Dlžník nemôže požadovať po veriteľovi dlh späť.
Na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti, teda ex offo. Na rozdiel od premlčania nie je teda nutné, aby dlžník vzniesol námietku. K premlčaniu však súd prihliada len na námietku dlžníka (teda nie z úradnej povinnosti).
Preklúziu nájdeme napr. v ustanovení § 436 občianskeho zákonníka týkajúceho sa zodpovednosti za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach: „Právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel.“ V danom prípade teda prekluzívna doba činí 15 dní, pokiaľ v danej dobe dlžník právo na náhradu škody neuplatní, tak mu právo zanikne.
Inovatívny nástroj pre advokátov a užívateľov k riešeniu právnych záležitostí on-line. Uľahčuje a zefektívnňuje kontakt a komunikáciu užívateľov (občanov, podnikateľov a firiem) s advokátmi a AK.