Ustanovenie § 415 občianskeho zákonníku obsahuje jednoznačnú povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ak však už nejaká škoda hrozí, tak osoba, ktorej škoda hrozí, je povinná na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Nesplnenie povinnosti zakročiť proti hroziacemu zásahu však nie je bezprostredne sankcionované.
Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo (môže ísť o akékoľvek hroziace nebezpečenstvo, napr. povodeň, zemetrasenie, útok zvieraťa či človeka), ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný.
To neplatí v prípadoch ak :
- toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo
- spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.
Musí teda ísť o nebezpečenstvo, ktoré konajúci sám nevyvolal a ktoré za daných okolností nebolo možné odvrátiť inak (napr. útekom).
Takisto nezodpovedá za škodu osoba, ktorá ju spôsobila v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu však nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.
Právo na náhradu nákladov a škody
Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená. U práva na náhradu škody je dôležité, že musí existovať príčinná súvislosť medzi konaním pri odvracaní hroziacej škody a škodou, ktorú konajúci pri odvracaní škody utrpel.
Inovatívny nástroj pre advokátov a užívateľov k riešeniu právnych záležitostí on-line. Uľahčuje a zefektívnňuje kontakt a komunikáciu užívateľov (občanov, podnikateľov a firiem) s advokátmi a AK.