Každý má podľa čl. 20 Ústavy právo vlastniť majetok. V určitých prípadoch však môže byť do práva na majetok zasiahnuté tým najsilnejším spôsobom – vyvlastnením. Vyvlastnenie je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a iba za primeranú náhradu.
Inštitút vyvlastnenia je upravený v zákone o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim. Podľa daného zákona patrí vyvlastnenému primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.
Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú vyvlastnenému v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením (napr. náklady na presťahovanie hnuteľného majetku alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, náklady spojené so zmenou trvalého bydliska, náklady spojené so zmenou sídla alebo so zmenou miesta podnikania, súdne poplatky, správne poplatky, ako aj odmena notára, ktoré vyvlastňovaný alebo iná oprávnená osoba preukázateľne vynaloží v súvislosti s vyvlastnením...).
Ak je však možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.
Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Všeobecná hodnota sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako 2 roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.
Inovatívny nástroj pre advokátov a užívateľov k riešeniu právnych záležitostí on-line. Uľahčuje a zefektívnňuje kontakt a komunikáciu užívateľov (občanov, podnikateľov a firiem) s advokátmi a AK.