Môžete odmietnuť povinné očkovanie?

Skutkový stav

Matke a otcovi maloletého bola uložená pokuta za spáchanie priestupku, ktorého sa dopustili tím, že nesplnili povinnosť predchádzania vzniku a šíreniu infekčných ochorení stanovenú zákonom, keď nezabezpečili, aby ich dieťa bolo podrobené základnému očkovaniu (tzv. hexavakcína) v termínoch stanovených zákonom. Rodičia maloletého namietali, že svoju dcéru sa rozhodli nezaočkovať z dôvodu svojho svedomia a myslenia, svojho etického, racionálneho a filozofického presvedčenia, ako i z presvedčenia o najlepšom záujme dieťaťa pri ochrane jeho zdravia. Zamietavé rozhodnutie Mestského súdu v Prahe a Najvyššieho správneho súdu napadli následne rodičia maloletej dcéry  na Śutavnom súde českej republiky.

Konanie pred Ústavným súdom ČR

Ústavný súd prijal obecne aplikovateľné závery zo svojho nálezu sp. zn. III. ÚS 449/06, ktorý sa zaoberal oprávnenosťou výhrady svedomia prejavenej sťažovateľom ako rodičom, ktorý odmietol očkovanie svojej maloletej dcéry kvôli náboženskej viere. Posúdenie tohto prípadu ústavným súdom vyústilo do záveru, že základné právo sťažovateľa slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru môže byť ohrozené a že obmedzenie výkonu tohto práva zákonnou povinnosťou podrobiť sa očkovaniu nemusí byť v prípade sťažovateľa nevyhnutné. Ústavný súd v tomto náleze tiež poukázal na stanovisko Výboru pre ľudské práva a biomedicínu Rady vlády Českej republiky pre ľudské práva, z ktorého plyne, že s ohľadom na vysokú mieru preočkovanosti populácie nemôže výnimočné nevynútenie očkovaní, so zreteľom na mimoriadne okolnosti konkrétneho prípadu, ohroziť ústavne chránené záujmy na ochrane verejného zdravia.

Ústavný súd vychádzajúc z kritérií resp. z požiadaviek posudzovania oprávnenosti výhrady náboženskej viery nastolených v už vyššie spomenutom náleze sp. zn. III. ÚS 449/06 požadoval, aby sa v prípade splnenia všetkých nastolených požiadaviek, ktorými sú:

1) ústavná relevancia tvrdení obsiahnutých vo výhrade svedomia,

2) naliehavosť dôvodov, ktoré k podpore svojich výhrad sťažovateľ uvádza,

3) konzistentnosť a presvedčivosť tvrdení danej osoby a

4) spoločenské dopady, ktoré môže v konkrétnom prípade akceptovaná sekulárna výhrada svedomia mať,

netrvalo na povinnom očkovaní maloletej osoby, teda aby porušenie očkovacej povinnosti voči nej nebolo sankcionované, prípadne inak vynucované.

Je teda odmietnutie povinného očkovania možné alebo nie?

Z uvedeného vyplýva, že odmietnutie povinného očkovania z dôvodu náboženstva a viery podľa konkrétnych okolností nemožno úplne vylúčiť, musí to však zostať reštriktívne vnímanou výnimkou a nie oslobodením priznaným bez ďalšieho určitému náboženstvu či skupine osôb vyznávajúcich určitú vieru. Výnimka zo zákonnej povinnosti prichádza do úvahy len v mimoriadnych prípadoch, úzko zviazaných s osobou, na ktorú sa očkovacia povinnosť vzťahuje, alebo s osobami blízkymi (vysoko nežiaduca odozva predchádzajúcej vakcinácie u takejto osoby apod.). Opak by totiž popieral skutočnosť, že inštitút povinnej vakcinácie slúži k ochrane verejného zdravia.