Je pre uspokojenie veriteľov výhodnejší konkurz alebo reštrukturalizácia?

Dlžník je v úpadku, ak je:

1. platobne neschopný, to zn. že dlžník nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi,
2. predĺžený, to zn. dlžník, ktorý je povinný viesť účtovníctvo má viac ako 1 veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Rozdiel medzi konkurzným a reštrukturalizačným konaním ako nástrojmi pre uspokojenie veriteľov dlžníka, možno vidieť v nasl.:

Začiatok konania

• kým konkurzné konanie začne, keď je dlžník v úpadku, reštrukturalizačné konanie môže začať aj keď dlžníkovi úpadok len hrozí, avšak len ak možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka,

Dĺžka konania a miera uspokojenia veriteľa

• reštrukturalizačné konanie je kratšie a zvyčajne prináša vyššie uspokojenie veriteľov ako pri konkurznom konaní, keďže predpokladom povolenia reštrukturalizácie je práve, že možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako pri konkurze,

• výsledkom reštrukturalizačného konania je čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom v neuspokojenej časti pohľadávky veriteľov zanikajú, avšak v prípade konkurzu je možné neuspokojené pohľadávky vymáhať od dlžníka z majetku, ktorý nadobudol po skončení konkurzu,

Účinky konaní - čo je najzásadnejším rozdielom?

• najzásadnejší rozdiel možno postrehnúť v tom, že kým konkurzné konanie má likvidačné účinky, reštrukturalizačné konanie má len sanačné účinky s cieľom zachovať podnik bez dlhov.