1. že sociálna sieť Facebook nerešpektuje súkromný život používateľov, keďže táto sociálna sieť uchováva aj tie osobné údaje ktorých vymazanie jeho používatelia požiadali, a tiež osobné údaje o ľuďoch, ktorí sa k sociálnej sieti ani nikdy nepripojili.
2. že osobné údaje o európskych užívateľoch siete Facebook, ktoré sa prenášajú aj na servery do Spojených štátov amerických, kde sa spracúvajú, nie sú (aj vzhľadom na odhalenia Edwarda Snowdena o masovom zbieraní dát americkou tajnou službou), právom a praxou Spojených štátov chránené na dostatočnej úrovni pred činnosťami sledovania orgánov verejnej moci.
Sťažnosť Schremsa však bola írskymi úradmi zamietnutá, najmä s odvolaním sa na rozhodnutie Európskej komisie z 26. júla 2000, v ktorom Komisia konštatovala, že Spojené štáty americké zabezpečujú primeranú úroveň ochrany prenášaných osobných údajov z Európskej únie, a to v rámci schémy takzvaného "bezpečného prístavu" ( tzv. Safe Harbour). Režim „bezpečeného prístavu“ zaviedol niekoľko zásad týkajúcich sa ochrany osobných údajov, podľa ktorých americké spoločnosti, u ktorých tieto údaje nakoniec "zakotvia", zaväzovali k rešpektovaniu určených štandardov.
Vec Schrems-Facebook sa nakoniec dostala až na Vyšší súd Írska, ktorý Súdnemu dvoru Európskej únie položil otázku, či toto Rozhodnutie Komisie bráni tomu, aby vnútroštátny dozorný orgán preskúmal sťažnosť, v ktorej sa uvádza, že tretia krajina nezaisťuje primeranú úroveň ochrany, a prípadne zastavil spochybnený prenos údajov.
Rozhodnutie Komisie ktorým Spojené štáty americké zaisťujú preneseným osobným údajom primeranú úroveň ochrany, vyhlasuje ESD za neplatné!
Posúdiť a rozhodnúť, či odovzdanie osobných údajov do Spojených štátov amerických zodpovedá pravidlám ich ochrany, môžu jednotlivé štáty Európskej únie.
Súdny dvor Európskej únie dospel k záveru, že Európska komisia posudzovala len režim „bezpečného prístavu“ (Safe Harbor) , namiesto aby konštatovala, či Spojené štáty na základe svojich predpisov či medzinárodných záväzkov zaisťujú ochranu údajov na úrovni rovnocennej s ochranou poskytovanou v Európskej únii.
Režim „bezpečného prístavu“ sa uplatňuje len pri tých amerických spoločnostiach, ktoré k nemu pristúpia, ale nepodliehajú mu americké štátne inštitúcie. Požiadavky súvisiace s bezpečnosťou Spojených štátov, verejným záujmom či s dodržiavaním amerických zákonov, majú v Spojených štátoch prednosť pred režimom „bezpečného prístavu“.
Americký režim bezpečného prístavu tak umožňuje zásahy zo strany amerických orgánov verejnej moci do základných práv osôb, pričom rozhodnutie Komisie neobsahuje nijaké ustanovenie, čo sa týka existencie pravidiel, ktorých cieľom by bolo obmedzenie týchto prípadných zásahov, v Spojených štátoch alebo existencie účinnej právnej ochrany proti týmto zásahom.
Írsko bude musieť znovu posúdiť Schremsovu sťažnosť a rozhodnúť, či je alebo nie je potrebné zastaviť prenos údajov o európskych užívateľoch siete Facebooku do Spojených štátov pre nedostatočnú ochranu údajov v Spojených štátoch.
Účelom režimu „bezpečného prístavu“ bolo umožniť voľný prenos informácií od rôznych spoločností z Európskej únie do Spojených štátov. Bez neho sa významne sťaží rýchla a pružná výmena údajov po internete.
Podľa M. Schremsa je toto rozhodnutie „ hlavne výraznou ranou pre celosvetový dohľad zo strany Spojených štátov, ktorý sa vo veľkom spolieha na súkromných partnerov (ako Facebook). Rozsudok jasne hovorí, že americké podniky jednoducho nemôžu pomáhať špionážnemu úsiliu Spojených štátov v rozpore so základnými európskymi právami.“
Inovatívny nástroj pre advokátov a užívateľov k riešeniu právnych záležitostí on-line. Uľahčuje a zefektívnňuje kontakt a komunikáciu užívateľov (občanov, podnikateľov a firiem) s advokátmi a AK.