Čo je právny úkon a kedy je neplatný?

_{Právny úkony je neplatný v prípadoch ak:} 

• nebol urobený slobodne, 

• nebol urobený vážne, 

• nebol urobený určite alebo 

• nebol urobený zrozumiteľne; 

• je jeho predmetom nemožné plnenie; 

• ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony; 

• je urobený osobou konajúcou v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou; 

• svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. 

_{Ako sa právne úkony vykladajú?}

Zákon predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá: 

• Právne úkony vyjadrené slovami je nutné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia (ktoré prebieha prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu)), ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (je teda napr. nutné posúdiť, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy). 

• Právne úkony vyjadrené inak než slovami (teda konkludentne alebo mlčky) je nutné vykladať podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.